Nositeľ Nobelovej ceny Wole Soyinka v Bratislave

Rôzne

Tento týždeň na festivale Nová dráma v Bratislave vystúpil nigérijský spisovateľ a dramatik Wole Soyinka, ktorý sa v roku 1986 stal prvým africkým nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. V edícii Divadelného ústavu práve vyšla kniha jeho piatich klasických hier v slovenskom preklade Blázni a špecialisti. Soyinka tento rok oslávi deväťdesiat rokov, ale vôbec sa vraj necíti starý. Na masterclass, ktorej sa zúčastnila aj naša kolegyňa Dobrota Pucherová, vysvetľoval, že pri písaní svojich hier sa inšpiroval antickou gréckou drámou, lebo grécky panteón a jorubský panteón sú si veľmi podobné, takisto majú veľa spoločné aj jorubská komédia a talianska commedia dell’arte, ako aj japonské divadlo Noh. O všeľudských témach a fenoménoch Soyinka rozprával so svojim typickým humorom a nadhľadom v diskusii so spisovateľom Michalom Hvoreckým.

Naša kolegyňa Dobrota Pucherová s Wole Soyinkom

Festival Nová dráma organizuje Divadelný ústav.  Celý program festivalu TU.

Prečítajte si nobelovskú reč Wole Soyinku, ktorá sa nesie v znamení protestu proti utláčaniu ľudí čiernej pleti, najmä proti juhoafrickému apartheidu: This Past Must Address Its Present

Reflexia prekladu byzantsko-slovanských liturgických textov

Podujatia, Pozvánky

Katedra spoločenských a humanitných vied Gréckokatolíckej teologickej fakulty PU
v Prešove a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v Bratislave pozývajú na diskusiu Preklad byzantsko-slovanských liturgických textov ako špecifický typ transferu.

KEDY: 23. mája (štvrtok) 2024 o 10.30 hod.
KDE: Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, miestnosť Z2,
Ulica biskupa Gojdiča 2, Prešov

Reflexia prekladu byzantsko-slovanských liturgických textov sa tradične realizuje pod záštitou teológie a slavistiky. Ukazuje sa však potreba nazrieť na problematiku aj v širšom translatologickom kontexte. Na podujatí určenom pre laickú i širšiu odbornú verejnosť sa bude diskutovať o inštitucionálnych praktikách v preklade byzantsko-slovanských liturgických textov do slovenčiny (historický kontext, proces schvaľovania prekladov, štatút a úloha mediátorov, normy prekladu aj vzhľadom na spievateľnosť textov) a prekladateľskej aktivite redemptoristov, ako aj o diskurzívnych praktikách najmladšej generácie prekladateľov, ktoré prekvapivo rezonujú s myslením niektorých predstaviteľov nemeckej hermeneutiky 19. a začiatku 20. storočia (scudzujúci preklad, preklad ako cesta
k „inému“ jazyku).

Úvodné slovo prednesie a diskusiu moderuje: Pokračovať na Reflexia prekladu byzantsko-slovanských liturgických textov →

Medzinárodné kolokvium Humanitné vedy v preklade – preklad humanitných vied. Otázky transferu a recepcie

Podujatia, Pozvánky

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., organizuje v spolupráci s Filozofickou fakultou UK
15. a 16. mája 2025 medzinárodné kolokvium Humanitné vedy v preklade – preklad humanitných vied. Otázky transferu a recepcie. Kolokvium je súčasťou výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.  Pracovné jazyky podujatia sú angličtina
a francúzština. Na vaše abstrakty  čakáme  najneskôr  do  30. júla 2024.

Výzva na príspevky / Appel à communication / Call for Papers

Formulaire d’inscription / Application Form

Nové číslo: Derrida a literatúra

Správy, Knižnica online

eds. Marcel Forgáč ‒ Milan Kendra ‒ Alžbeta Kuchtová

Toto číslo venuje pozornosť Derridovmu uvažovaniu o literatúre a vyrovnáva sa s viacerými špecifickými otázkami, ktoré dekonštrukcia otvára v súvislosti s literárnosťou. Výskum vzťahu „Derrida a literatúra“ sa v podmienkach určovaných dekonštrukciou zároveň stáva interdisciplinárnou textuálnou analýzou. Jednotlivé štúdie sa preto zaoberajú problematikou smrti autora, autobiografického písania, okrajovosti alebo singularity literatúry (a v literatúre), ako aj rozdielom medzi filozofiou a literatúrou alebo transgresivitou literatúry. V neposlednom rade reflektujú otázky demokracie, politiky, práva, etiky či ekonómie, ktoré sa v Derridovom prístupe spájajú s pôsobením literatúry.

Z obsahu:

MILAN KENDRA ‒ ALŽBETA KUCHTOVÁ
Derrida and Literature
MARCEL FORGÁČ
Hry záhybov: Habermas, Derrida, Mukařovský Pokračovať na Nové číslo: Derrida a literatúra →

Zsolt Czigányik o utopizme stredovýchodnej Európy

Pozvánky

Guest lecture Utopia in Central Europe / Hosťovská prednáška Utópia v strednej Európe

Zsolt Czigányik
(Univerzita Eötvösa Loránda, Budapešť)

24. apríl 2024 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/86128836042?pwd=VIV0kHA5jyrW9I9BMSD6IU35nS40w9.1
Meeting ID: 861 2883 6042
Passcode: 305063

Utópia sa nachádza v priestore nikoho medzi literatúrou, sociálnou filozofiou a spoločenskými vedami, kde sa prelínajú literárne a sociopolitické faktory. Podľa historika Pétera Hanáka je stredná Európa regiónom, kde sa realita a utópia odjakživa miešali. Zsolt Czigányik bude vo svojej prezentácii skúmať oba koncepty: ako utopické literárne diela odrážajú spoločenskú a politickú realitu a ako bol tento žáner, ktorý vznikol v západnej Európe, prijatý a rozvíjaný v našom regióne. Na základe vlastného výskumu Pokračovať na Zsolt Czigányik o utopizme stredovýchodnej Európy →

Johannes D. Kaminski: Die globalen Leiden des Werther

Nové knihy, Pozvánky

Náš kolega Johannes D. Kaminski vystúpi na pôde Goetheho inštitútu v Bratislave s prednáškou Globálne utrpenie Werthera. Podujatie organizované v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Rakúskym kultúrnym fórom sa uskutoční v pondelok 22. apríla 2024 (pondelok) o 18.00 hod.  Moderuje Adam Bžoch.

Prednáška a diskusia v nemeckom jazyku. / Vortrag und Diskussion in deutscher Sprache. Mehr Informationen auf Deutsch HIER.

Johannes D. Kaminski je štipendistom programu SASPRO 2, mobilitného programu EÚ
v rámci schémy Horizont 2020.

Zoznámte sa s publikáciou:

V závere minulého roka vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity Kaminského monografia Lives and Deaths of Werther. Interpretation, Translation, and Adaptation in Europe and East Asia. Autor v nej skúma, ako interpretácie, preklady a literárne adaptácie Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera pozmenili tento text spôsobmi, ktoré zanechali vo svetovej literatúre hlboké stopy. Kým v nemeckom kontexte ho vždy zatienil jeho autor, v Taliansku a v Číne sa vlasteneckí spisovatelia identifikovali s ťažkosťami hlavného hrdinu a prepisovali román v revolučnom duchu. Francúzskych romantikov najviac inšpiroval expresívny jazyk a podobne reagovali na text aj japonskí modernisti.

Johannes D. Kaminski

Lada Kolomiyets o prekladaní ruskej literatúry na sovietskej Ukrajine

Pozvánky

Guest lecture The Bright and Dark Sides of Translating Russian Literature in Soviet Ukraine / Hosťovská prednáška

Lada Kolomiyets
(Taras Shevchenko National University of Kyiv, Ukraine; Visiting Professor at Dartmouth College, USA)

17. apríl 2024 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

 

Prednáška sa koná v rámci grantu VEGA Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89959349119?pwd=9JyzV0UjA4wUVQ4YuSznTwuNZxaL7C.1
Meeting ID: 899 5934 9119
Passcode: 549052

Ukrajinsko-ruské prekladové vzťahy v tzv. „spoločnom kultúrnom priestore“ v období od dvadsiatych do päťdesiatych rokov 20. storočia charakterizuje dramatický konflikt. Prekladanie z ruštiny a cez ruštinu v období od polovice tridsiatych až po polovicu päťdesiatych rokov obrazne pripomína zovretie králika veľhadom. Keď v poststalinskom období toto zovretie trochu poľavilo, vznikla nová škola prekladu, ktorá odmietala rusifikáciu. Jej hlavnými teoretikmi boli známi prekladatelia ruskej prózy Olexa Kundzič, Stepan Kovhaniuk, Maxim Rylsky a iní. Prednáška sa sústredí Pokračovať na Lada Kolomiyets o prekladaní ruskej literatúry na sovietskej Ukrajine →

Oleksandr Kalnychenko o preklade a translatologickej teórii na Ukrajine v 30. r. 20. storočia

Pozvánky

Guest lecture Changing a Translation Method and Erasing Translation Theory in Ukraine in the 1930s / Hosťovská prednáška Zmeny metódy prekladu a vymazávanie translatologickej teórie na Ukrajine v 30. rokoch 20. storočia

Oleksandr Kalnychenko
(Translation Studies of Mykola Lukash Translation Studies Department at V. N. Karazin Kharkiv National University, Ukraine)

17. apríl 2024 (streda) o 15.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

Prednáška sa koná v rámci grantu VEGA Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89959349119?pwd=9JyzV0UjA4wUVQ4YuSznTwuNZxaL7C.1
Meeting ID: 899 5934 9119
Passcode: 549052

Prednáška predstaví mechanizmy štátneho zasahovania do prekladov na Ukrajine počas stalinizmu. Koncom dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia mnohí ukrajinskí literárni vedci a spisovatelia sústredili svoju pozornosť na preklad. Spoločne zadefinovali filologicky presnú prekladateľskú metódu, ktorá sa orientovala na východiskový text. V okruhu teoretikov ideologicky spriaznených s komunistickou stranou vznikal alternatívny prístup k prekladu, ktorý sa nesústreďoval na východiskový text, ale na masového sovietskeho čitateľa. Pokračovať na Oleksandr Kalnychenko o preklade a translatologickej teórii na Ukrajine v 30. r. 20. storočia →

Adam Bžoch v rozhovore o svojej novej knihe

Pozvánky
V pondelok 8. apríla o 18:00 pokračujú Hovory@Pistori  Michala Hvoreckého v bratislavskom Pistoriho paláci. Tentoraz sa bude o umení konverzácie a význame dialógu rozprávať s novinárkou Zuzanou Kovačič Hanzelovou a literárnym vedcom Adamom Bžochom.
Michal Hvorecký o novej monografii Adama Bžocha Konverzácia a európska literatúra napísal: „Hĺbkou a rozsahom sa v našich humanitných vedách podobné diela vyskytujú ozaj zriedkavo. Preskúmal, aký význam mala pre európsku kultúru spoločenská konverzácia a ako sa to prejavilo v románoch, ale aj vo vizuálnom umení a ako to ovplyvnilo náš civilizačný vývoj.“